A J O V Y

Vystúpenie prof. Simony Sacco, University of L'Aquila, L'Aquila, Taliansko, prof. Dagny Holle-Lee, Univerzitná nemocnica v Essene a West German Headache Centre, Nemecko, a Dr. Michaila Vikelisa, Glyfada Headache Centre, Grécko, ktorí sa venovali kľúčovým otázkam prevencie migrény, so zaujatím sledovalo približne 500 prítomných účastníkov. Približne 50 účastníkov sa pripojilo online, pričom záznam je momentálne dostupný na požiadanie.

Účastníci dostali otázku, aké sú podľa nich kľúčové rozdiely medzi monoklonálnymi protilátkami (mAb) dráhy CGRP (calcitonine gene-related peptide) cieliacimi na ligandy a receptory. 40 % z nich uviedlo tak bezpečnosť, ako aj účinnosť, 26 % volilo bezpečnosť, 7 % účinnosť a 26 % uviedlo, že podľa nich neexistujú rozdiely.

Päťdesiatdeväť percent opýtaných účastníkov (n = 122) sa pri liečbe pacientov s psychickými komorbiditami zameriava na migrénu a duševné zdravie, zatiaľ čo 30 % uprednostňuje migrénu a 11 % psychické ochorenie.

Čo nám najnovšie reálne dáta hovoria o mAb dráhy CGRP?

Predsedajúca prof. Simona Sacco začala svoju prednášku načrtnutím nedávnych výsledkov prieskumu OVERCOME EÚ a zdôraznila pritom, že 85 % pacientov v súčasnosti neužíva preventívnu liečbu.¹ Zaoberala sa tým, ako môžu reálne dáta prispieť ku skvalitneniu starostlivosti o pacientov. Poslucháčov oboznámila s dátami z tretej interim analýzy štúdie PEARL a uviedla, že 58,5 % zo 732 pacientov s dostupnými dátami dosiahlo po 6 mesiacoch zníženie počtu dní s výskytom migrény v mesiaci (monthly migraine days, MMD) o ≥ 50 %.  Zníženie počtu dní s migrénou v mesiaci, redukcia skóre disability a obmedzenie užívania akútnej medikácie pretrvávali pri liečbe fremanezumabom dlhšie ako 12 mesiacov.²

V talianskej štúdii zahŕňajúcej 1 635 pacientov s migrénou, ktorí užívali buď fremanezumab, alebo galkanezumab, alebo erenumab, bol výskyt nežiaducich účinkov spojených s liečbou (treatment emergent adverse events, TEAE) nižší, ako uvádzali randomizované klinické štúdie (RCT), pričom 73 všetkých TEAE bolo uvádzaných u pacientov užívajúcich erenumab.³ Zatiaľ čo reálne dáta nám pomáhajú porozumieť liečbe migrény, zostáva niekoľko nezodpovedaných otázok, vrátane ideálneho cieľa CGRP a liečby vhodnej pre pacientov s psychickými komorbiditami.

Zlepšenie sa ukázalo pri primárnych cieľových ukazovateľoch a naprieč všetkými sekundárnymi cieľovými ukazovateľmi v troch interim analýzach štúdie PEARL.

Ligand, alebo receptor: ktorý cieľ CGRP je lepší?

Dr. Vikelis začal svoje vystúpenie zdôraznením, že ak chýbajú head-to-head štúdie mAb dráhy CGRP, reálne dáta môžu poskytnúť pohľad do rozdielov, ktoré sú medzi nimi. Dr. Vikelis podčiarkol skutočnosť, že zatiaľ čo počty respondérov ≥ 50 % sú u mAb dráhy CGRP cieliacich na ligandy a na receptory podobné,^4–6 tie, ktoré cielia na ligandy, boli v retrospektívnej štúdii z reálnej praxe spojené s vyšším podielom superrespondérov ako tie, ktoré cielia na receptory (p < 0,05).⁷ Navyše, pri erenumabe bolo uvádzané podstatné zníženie prínosov v priebehu času.^8,9 A okrem toho niektorí pacienti mohli mať úžitok z prevedenia medzi mAb dráhami CGRP s odlišnými cieľmi; 43 % pacientov, ktorí boli prevedení na fremanezumab z erenumabu (n = 145) alebo galkanezumabu (n = 16), uvádzalo ≥ 50 % zníženie MMD od východiskových hodnôt po 3. mesiac, zatiaľ čo 35 % pacientov, ktorí boli prevedení na erenumab z galkanezumabu (n = 14) alebo fremanezumabu (n = 6), dosiahlo v rovnakom časovom období ≥ 30% zníženie.^10,11 Keď Dr. Vikelis porovnával bezpečnosť a znášanlivosť, načrtol, ako môže erenumab vyvolať signálnu dysbalanciu v gastrointestinálnom trakte prostredníctvom blokády receptorov CGRP aj receptorov AMY1,¹² pričom zaznamenal, že v štúdii z reálnej praxe 41,3 % pacientov užívajúcich erenumab uvádzalo zápchu,⁸ čo mohlo viesť k prerušeniu liečby. Naopak, gastrointestinálne nežiaduce účinky sú zriedkavé u pacientov, ktorí užívajú mAb cieliace na ligandy, bolo iba 3,1 % pacientov v štúdii PEARL (N = 897), ktorí uvádzali zápchu pri užívaní fremanezumabu.¹³ Na záver popísal výsledky systematického prehľadu, v ktorom bol pri mAb dráhe CGRP preukázaný priaznivejší pomer prínosov a rizík vs. topiramát a propranolol u pacientov s epizodickou migrénou (EM) a chronickou migrénou (CM). Fremanezumab vykazuje z mAb dráhy CGRP najvyšší pomer prínosov a rizík u pacientov s EM.¹⁴

Reálne údaje naznačujú, že existujú rozdiely medzi liečbou cieliacou na receptory a ligandy, pokiaľ ide o zníženie MMD, miery liečebnej odpovede, trvalej úspešnosti a nežiaducich účinkov.

Migréna a duševné zdravie: ako môžu liečebné režimy zacielené na CGRP pomôcť?

Profesorka Holle-Lee začala svoju prednášku vysvetlením, že psychologické profily pacientov môžu ovplyvniť odpoveď na mAb dráhy CGRP.¹⁵ Zatiaľ čo preventívna medikácia nezameraná špecificky na migrénu môže exacerbovať symptómy depresie, zhoršiť pamäť/koncentráciu a znížiť libido,¹⁶ mAb dráhy CGRP vykázali účinnosť u pacientov s psychickými komorbiditami, zaradenými do klinických štúdií.^17–19 Potom prezentovala výsledky štúdie UNITE, prvej a jedinej RCT, zameranej na mAb dráhy CGRP – fremanezumabu – u pacientov trpiacich na migrénu a pridruženú závažnú depresívnu poruchu. Pacienti v štúdii UNITE zaznamenali signifikantné zníženie MMD od východiskových hodnôt do 12. týždňa (p < 0,0001), skóre HAM-D 17 (D 17, Hamilton Depression Rating Scale 17 items) (p = 0,0228) a PHQ-9 (Patient Health Questionnaire 9) (p = 0,0108) v porovnaní s placebom.²⁰ Údaje, týkajúce sa európskych pacientov, zaradených do štúdie UNITE, boli prezentované prvýkrát na Európskom kongrese bolesti hlavy (European Headache Congress, EHC); prof. Holle-Lee zdôraznila, že zníženia MMD a skóre HAM-D 17 od východiskových hodnôt po 12. týždeň sa podobali tým, ktoré boli pozorované v celkovej populácii štúdie UNITE.²¹ Na záver sa snažila zistiť možné príčiny výsledkov v štúdii UNITE, vrátane potenciálnej úlohy CGRP pri depresii, účinnosti periférne pôsobiacej liečby na psychické komorbidity a úlohy CGRP a sekrécie zápalových cytokínov v patofyziológii depresie.^22–24

(V štúdii UNITE) Bol viditeľný signifikantný a významný vplyv nielen na migrénu, ale aj na pridruženú závažnú depresívnu poruchu, čo je pre pacientov veľmi dôležité. 

Literatúra

1. Pascual J, et al. J Headache Pain 2023;24:86; 2. Ashina M, et al. Presented at EAN 2023; Budapest, Hungary, July 1–4: EPR-045; 3. Egeo G, et al. Presented at IHC 2023; Seoul, South Korea, September 14–17: IHC23-PO-251; 4. Barbanti P, et al. Headache 2021;61:1351–63; 5. Egeo G, et al. Presented at IHC 2023; Seoul, South Korea, September 14–17: IHC23-PO-273; 6. Vernieri F, et al. Eur J Neurol 2023;30:224–234; 7. Schiano di Cola F, et al. Eur J Neurol 2023;30:1764–73; 8. Cullum CK, et al. J Headache Pain 2022;23:61; 9. Andreou AP, et al. J Headache Pain 2022;23:139; 10. Straube A, et al. J Headache Pain 2023;24:59; 11. Overeem LH, et al. Front Neurol 2023;14:1154420; 12. Hage La Cour S, et al. J Headache Pain 2022;23:59; 13. Ashina M, et al. Cephalalgia 2023;43:3331024231214987; 14. Drellia K, et al. Cephalagia 2021;41:851–64; 15. Bottiroli S, et al. Presented at IHC 2023; Seoul, South Korea , September 14–17; IHC23-PO352; 16. Stępień A, et al. Psychiatr Pol 2022;56:711–2; 17. Lipton RB et al. Headache 2021;61:662–72; 18. Tepper S, et al. Neurology 2018;90:P4.105; 19. Smitherman TA, et al. Headache 2020;66:2202–19; 20. Ramirez Campos V, et al. Presented at IHC 2023: Seoul, South Korea, September 14–17: IHC23-IND-014; 21. Tassorelli C, et al. Presented at EHC 2023; Barcelona, Spain, December 6–9: P042; 22. O’Reardon JP, et al. Psychiatry ( Edgmont ) 2006;3:54–63; 23. Han D, Ann Indian Acad Neurol 2019;277–81; 24. Farooq RK, et al. Biomed Resp 2017;6:15–20.