A J O V Y

Podľa najnovšej študie Global Burden of Disease sa celosvetový výskyt migrény medzi rokmi 1990 – 2019 zvýšil o 40,5 %. Aj napriek tomuto vysokému výskytu je migréna stále často nedostatočne a nesprávne diagnostikovaná, a preto sa mnohí ľudia s migrénou nedostanú k správnej liečbe. Vo všetkých prípadoch nie sú celkom účinné ani nové lieky špecifické pre migrénu; napr. anti-CGRP terapia vykazuje u pacientov s migrénou 50 – 60 % účinnosť. Vysoká heterogenita osôb s migrénou, vrátane variability napr. v profile príznakov, disability, komorbidít, mechanizmov súvisiacich s podtypom migrény a pohlavím a zapojením viacerých patofyziologických dráh, predstavuje pravdepodobne hlavnú výzvu v terapii migrény. Jedným z ďalších, menej známych faktorov, ktoré prispievajú k tejto heterogenite a prípadne modifikujú účinnosť liečby, môže byť chronotyp pacientov s migrénou.

Chronotyp, teda prirodzené časové nastavenie ľudského biologického rytmu, sa v posledných rokoch ukazuje ako významný faktor ovplyvňujúci nielen spánkový režim, ale tiež duševné zdravie, metabolický stav a najnovšie aj priebeh niektorých ochorení vrátane migrény. Štúdia vychádzajúca z dát UK Biobank (n = 360 081) prináša doposiaľ najrozsiahlejšiu analýzu vzťahu medzi migrénou, chronotypom a celkovým zdravotným stavom.

Chronotyp a výskyt migrény

V štúdii boli porovnávané kontroly s ranným chronotypom (C-morning), kontroly s večerným chronotypom (C-evening), pacienti s migrénou a ranným chronotypom (M-morning) a pacienti s migrénou a večerným chronotypom (M-evening). Okrem toho bol v podskupine migrenikov na základe dotazníka testovaný chronotyp v súvislosti s rysmi súvisiacimi s bolesťou hlavy.

Zastúpenie jednotlivých chronotypov v štúdii bolo nasledujúce: C-morning 62 %, C-evening 38 %, M-morning 60,6 % a M-evening 39,4 %. Večerný chronotyp bol teda o niečo častejší u osôb s migrénou (štatisticky významný rozdiel), čo naznačuje možnú súvislosť medzi chronotypom a predispozíciou k migréne. 

Psychický a fyzický stav podľa chronotypu

Analýza rozdielov medzi jednotlivými skupinami rozdelenými podľa migrény a chronotypu ukázala jasný gradient vo všetkých sledovaných ukazovateľoch. Najlepšie výsledky vykazovala skupina C-morning, najhoršie potom M-evening. U skupiny M-evening boli zaznamenané najvyššie hodnoty neuroticizmu, aktuálnych depresívnych príznakov a vnímaného životného stresu. Tieto osoby rovnako udávali najhoršie subjektívne hodnotenie svojho zdravia a mali najvyšší podiel telesného tuku (body fat percentage, BFP). Naproti tomu skupina M-morning vykazovala lepšie výsledky ako skupina C-evening najmä v oblasti celkového zdravia, čo naznačuje, že chronotyp môže byť silnejším faktorom ovplyvňujúcim zdravie ako samotná migréna.

Charakteristika migrény u rôznych chronotypov

U osôb s migrénou rozdelených podľa chronotypu neboli zistené významné rozdiely vo väčšine symptómov (napr. početnosť záchvatov, charakter bolesti), ale večerné typy uvádzali vyššiu mieru disability spôsobenej migrénou. Vyšší dopad na pracovný a osobný život sa teda nedá vysvetliť horšou symptomatológiou, ale skôr vyššou celkovou zraniteľnosťou večerných typov, a to psychickou i fyzickou.

Možné mechanizmy a súvislosti

Výsledky štúdie zapadajú do starších poznatkov o večernom chronotype ako rizikovom faktore pre depresiu, bipolárnu poruchu, stresovú vulnerabilitu a nezdravý životný štýl. Vyššie hladiny neuroticizmu, vnímaného stresu a depresívnych príznakov u večerných typov boli potvrdené aj v iných štúdiách. Navyše večerné typy majú častejšie tzv. sociálny jet lag, teda nesúlad medzi biologickým rytmom a spoločenskými povinnosťami (napr. pracovný čas), čo predstavuje chronický stresor s negatívnym dopadom na zdravie. Rovnako metabolické dôsledky večerného chronotypu, ako je zvýšená pravdepodobnosť obezity a zhoršeného metabolizmu glukózy a lipidov, môžu prispievať k celkovo horšiemu zdravotnému stavu týchto jedincov. V kontexte migrény môže táto kombinácia nepriaznivých faktorov viesť k vyššej miere disability, a to bez ohľadu na samotnú intenzitu či početnosť záchvatov.

Klinické implikácie a odporúčania

Výsledky štúdie poukazujú na dôležitosť zohľadnenia chronotypu v klinickej starostlivosti o pacientov s migrénou. Večerný chronotyp sám osebe nie je patologický, ale jeho nesúlad s bežným denným režimom väčšinovej spoločnosti môže viesť k chronickému stresu, poruchám spánku a celkovému zhoršeniu zdravia.

Z toho vyplývajú nasledujúce odporúčania:

• Zvážiť chronotyp pri voľbe terapeutického režimu u pacientov s migrénou.
• Podporiť „chronosynchronizáciu“ – teda úpravu denného režimu (spánku, aktivity, medikácie) v súlade s biologickým rytmom.
• U večerných typov minimalizovať dopady, ktoré prináša sociálny jet lag, napr. flexibilným pracovným časom alebo cielenou edukáciou.
• Podporiť ďalší výskum v oblasti chronoterapie u migrény – vrátane časovania cvičenia, medikácie a životného štýlu.

Záver

Všetky výsledky tejto štúdie naznačujú, že večerný chronotyp je rizikovým faktorom pre nepriaznivé duševné a fyzické príznaky u pacientov s migrénou. Vzhľadom na jeho vplyv, ktorý je nezávislý od klinického obrazu migrény, by mal byť tento faktor zohľadnený pri plánovaní individuálnej liečby a preventívnych opatrení. Štúdia tiež otvára cestu k ďalšiemu výskumu v oblasti chronoterapie, ktorá môže zlepšiť kvalitu života pacientov a znížiť zdravotný aj sociálny dopad migrény.

Referencie

Baksa D, et al. Evening Chronotype Associates With Worse Physical and Mental Health and Headache-Related Disability Among Migraine Patients. J Sleep Res 2025 Apr 10:e70066. doi: 10.1111/jsr.70066. Epub ahead of print. PMID: 40205879.