A J O V Y

Anti-CGRP monoklonálne protilátky v liečbe migrény s ďalšími komorbiditami

1. Účinnosť a bezpečnosť liečby anti-CGRP monoklonálnymi protilátkami u pacientov s migrénou a autoimunitným ochorením

Liečba migrény anti-CGRP (anti-calcitonín gene-related peptide) monoklonálnymi protilátkami (mAb) u pacientov užívajúcich imunosupresíva pre autoimunitné ochorenia (AD) sa zdá byť bezpečná a účinná a tieto komorbidity a užívanie liekov by nemali brániť liečbe anti-CGRP mAb. Je však potrebný ďalší výskum všetkých klinických dôsledkov anti-CGRP protilátok v kontexte autoimunity. K týmto záverom dospeli autori viacerých štúdií o použití anti-CGRP mAb u pacientov s migrénou a autoimunitným ochorením, ktoré boli prezentované na EHC (European Headache Congress) 2024.

Multicentrická observačná štúdia prípadov a kontrol „ImmunoCGRP“ vykonaná v Španielsku¹ hodnotila účinnosť a bezpečnosť anti-CGRP mAb u pacientov s migrénou a autoimunitným ochorením. Do štúdie bolo zaradených 160 pacientov, priemerný vek bol 49,1 roka, 95 % tvorili ženy. V oboch rovnako zastúpených skupinách pacientov (80 pacientov s AD a 80 pacientov bez AD) bol podobný podiel pacientov s chronickou migrénou a dobou trvania liečby anti-CGRP mAb. Predvolený mesačný počet dní s bolesťou hlavy (MHD) a mesačný počet dní s migrénou (MMD) sa medzi skupinami nelíšil. Po šiestich, deviatich a 12 mesiacoch sledovania vykazovali obe skupiny významné zníženie MMD, avšak v skupine s AD bolo zníženie MMD menšie. Autoimunitné ochorenie sa zhoršilo u 22 % pacientov v skupine s AD. Nežiaduce účinky boli medzi skupinami podobné, ale v skupine s AD sa významne častejšie vyskytovala zápcha. Závažné nežiaduce účinky neboli zaznamenané. Výsledky štúdie potvrdzujú účinnosť a znášanlivosť anti-CGRP mAb u pacientov s migrénou a autoimunitným ochorením. Bola však zdôraznená potreba budúceho výskumu klinických dôsledkov anti-CGRP terapie v kontexte autoimunity.

Iná retrospektívna štúdia bola vykonaná v terciárnom centre v Portugalsku², a to u pacientov s diagnózou migrény, ktorí dostávali liečbu anti-CGRP mAb súčasne s liečbou koexistujúcich autoimunitných porúch. Do štúdie bolo zaradených 22 pacientov, priemerný vek 43,2 roka, 91,3 % žien, priemerná doba trvania liečby anti-CGRP mAb deväť mesiacov. Fremanezumabom bolo liečených 17 pacientov, erenumabom 4 pacienti a 1 pacient bol liečený eptinezumabom. Autoimunitná tyreoiditída a systémový lupus erythematosus (SLE) predstavovali najčastejšie komorbidity v kontexte porúch imunity. Zmiernenie migrény v porovnaní s východiskovým MMD hodnotené po troch, šiestich, deviatich a 12 mesiacoch ukázalo medián zníženia o 58 %, 67 %, 64 % a 63 %. Nežiaduce účinky sa nevyskytli u 68,2 % pacientov; miernu zápchu a vyrážku uvádzalo 22,7 % pacientov; horšiu kontrolu autoimunitného ochorenia mal iba jeden pacient. K prerušeniu liečby došlo u dvoch pacientov z dôvodu vzplanutia SLE a pankreatitídy. Táto štúdia naznačuje, že CGRP mAb znižujú záťaž migrénou u pacientov s autoimunitným ochorením, pričom u väčšiny z nich sa prejavujú mierne vedľajšie účinky. Prerušenie liečby bolo zriedkavé.

Cieľom ďalšej retrospektívnej štúdie s kohortami španielskych autorov³ bolo zhodnotiť jednotlivé kombinácie anti-CGRP mAb a imunosupresív/imunomodulátorov, nežiaduce účinky, interakcie, zníženie MHD oproti východiskovému stavu, skóre MIDAS (Migraine Disability Assessment) a HIT-6 (Headache Impact Test-6). Do štúdie bolo zaradených 15 pacientov, priemerný vek 46 rokov, s epizodickou migrénou (33 %) a chronickou migrénou (67 %), ktorí mali komorbiditné autoimunitné ochorenie. Liečebná intervencia anti-CGRP mAb zahŕňala galkanezumab, fremanezumab alebo erenumab. Liečebná intervencia imunosupresívami/imunomodulátormi zahŕňala prednizón, metotrexát, hydroxychlórochín, tocilizumab, azatioprin, natalizumab, adalimumab, golimumab, ofatumumab a rituximab. Nežiaduce účinky sa vyskytli u štyroch účastníkov, ktorí dostávali liečbu anti-CGRP mAb, a u dvoch účastníkov, ktorým bola podávaná iná liečba. U žiadneho z účastníkov nedošlo k zhoršeniu autoimunitného ochorenia ani k interakcii medzi terapiami. Skóre MHD a MIDAS sa od počiatočného stavu do dvoch rokov významne znížili. Výsledky naznačujú, že liečba anti-CGRP mAb a imunosupresívami/imunomodulátormi je účinná a dobre znášaná.

Referencie

1. García-Castillo MC, Sierra Mencia A, Yésica González Osorio Y, et al. Effectiveness and safety of anti-CGRP treatment in migraine patients with autoimmune diseases: multicenter "ImmunoCGRP" case-control study. Presented at the 18^th European Headache Congress (4-7 December 2024, Rotterdam), The Netherlands, Abstract P012.
2. Carvalho B, Correira C, Costa R, et al. Calcitonin gene-related peptide monoclonal antibodies and concomitant autoimmune related disorders. Presented at the 18^th European Headache Congress (4-7 December 2024, Rotterdam), The Netherlands, Abstract P002.
3. Rocío Córdova Infantes M, Guerrero Carmona N, Fernández Recio M, et al. Anti-CGRP antibodies in patients with migraine and autoimmune disease with concomitant immunosuppressants/immunomodulators treatment: interactions, safety and effectiveness. Presented at the 18^th European Headache Congress (4-7 December 2024, Rotterdam), The Netherlands, Abstract P251.

2. Účinnosť a bezpečnosť liečby anti-CGRP monoklonálnymi protilátkami u pacientov s migrénou a roztrúsenou sklerózou

Migréna postihuje približne 40 % osôb s roztrúsenou sklerózou (RS). Cieľom tejto štúdie bolo zhodnotiť účinnosť a znášanlivosť kombinácie anti-CGRP (anti-calcitonín gene-related peptide) monoklonálnych protilátok (mAb) s chorobu modifikujúcou liečbou (DMT) a ich vplyv na priebeh RS. Do tejto retrospektívnej multicentrickej štúdie¹ boli zaradení pacienti s RS zo 14 centier, ktorí boli súčasne liečení anti-CGRP mAb a DMT pre RS (mAb alebo non-mAb) po dobu najmenej troch mesiacov alebo kratšie v prípade prerušenia liečby pre nežiaduce účinky. Merania výsledkov liečby RS zahŕňali klinické relapsy, EDSS (Expanded Disability Status Scale) a aktivitu na magnetickej rezonancii v období jedného roka pred začatím liečby anti-CGRP mAb, v čase začatia liečby (predvolený stav), v priebehu liečby a pri poslednom sledovaní súbežnej liečby. Výsledky liečby migrény zahŕňali zníženie MHD (mesačný počet dní s bolesťou hlavy) a užívanie analgetík (AMN).

Do štúdie bolo zaradených 27 pacientov s RS liečených DMT a súčasne anti-CGRP mAb. Priemerná doba liečby anti-CGRP mAb bola 13,5 mesiaca a súčasne podávanej DMT 11,4 mesiaca. Deväť pacientov bolo liečených non-mAb DMT a 18 pacientov bolo liečených mAb. Počas súbežnej liečby šesť pacientov ukončilo liečbu anti-CGRP mAb z dôvodu neúčinnosti, klinickej remisie a nového výskytu neuralgie trojklaného nervu. MHD sa významne znížil od východiskového stavu do posledného sledovania, rovnako ako AMN. Skóre EDSS sa od roku pred začatím podávania anti-CGRP mAb do východiskového stavu a posledného sledovania významne nezmenilo. U dvoch pacientov došlo ku klinickému relapsu a u dvoch pacientov k vzniku nových T2 lézií. Traja pacienti zmenili DMT počas liečby anti-CGRP mAb (nežiaduce účinky, zlá adherencia, chýbajúce údaje). U štyroch pacientov boli hlásené mierne nežiaduce účinky, žiadny z nich neviedol k prerušeniu liečby. Dlhodobá súbežná liečba anti-CGRP mAb a DMT pre RS preukázala bezpečnosť a účinnosť bez významného vplyvu na priebeh RS.

Podobné výsledky priniesla aj retrospektívna multicentrická štúdia prezentovaná formou posteru², ktorá zaradila 25 pacientov s RS liečených DMT (mAb a non-mAb) a anti-CGRP mAb. MHD sa od východiskového stavu do posledného sledovania znížil a skóre EDSS sa od roku pred liečbou mAb do posledného sledovania nezmenilo. Mierne nežiaduce účinky boli hlásené u dvoch účastníkov. Dlhodobá liečba anti-CGRP mAb a DMT bola účinná, s dobrým profilom znášanlivosti a bez významného vplyvu na priebeh sklerózy multiplex.

Referencie

1. Romozzi M, et al. Evaluating safety, effectiveness, and impact on multiple sclerosis disease course of Anti-CGRP monoclonal antibodies combined with disease modifying treatments – a multicentric study, P094.
2. Poster presentation.

Zápcha ako nežiaduci účinok všetkých subkutánnych anti-CGRP monoklonálnych protilátok

Liečba anti-CGRP (anti-calcitonín gene-related peptide) monoklonálnymi protilátkami je všeobecne dobre znášaná. Najčastejším nežiaducim účinkom je zápcha; častejšia pri liečbe erenumabom. Cieľom retrospektívnej štúdie všetkých pacientov liečených na neurologickej klinike v Portugalsku bolo zistiť prevalenciu zápchy ako nežiaduceho účinku liečby mAb u pacientov s chronickou zápchou a bez nej.

Dáta boli získané od 170 pacientov, z ktorých 60 bolo liečených erenumabom, 46 galkanezumabom, 42 fremanezumabom a 7 eptinezumabom. Priemerný vek pacientov bol 45,2 roka, 92,7 % boli ženy. Zápchu po liečbe mAb hlásilo 29,4 % pacientov; 54,0 % z nich malo zápchu v anamnéze už pred liečbou. Najvyšší výskyt zápchy bol hlásený u pacientov liečených erenumabom (52 %), nižší bol u pacientov liečených galkanezumabom (28 %), fremanezumabom (20 %) a eptinezumabom (0 %). Zápcha viedla k prerušeniu liečby u 6 % pacientov.

Autori zhŕňajú, že chronická zápcha môže byť faktorom, ktorý ovplyvňuje pravdepodobnosť vzniku zápchy počas liečby anti-CGRP mAb. U pacientov s chronickou zápchou by sa pri voľbe mAb mal tento stav zohľadniť a títo pacienti by mali byť liečení najlepšie eptinezumabom alebo fremanezumabom.

Referencie

1. Ascensão Pinheiro T, et al. Constipation as an adverse effect of all the subcutaneous anti CGRP monoclonal antibodies: relation to pre-existing constipation and impact on migraine treatment, P001.