A J O V Y

Migréna je heterogénne ochorenie, ktoré sa vyznačuje intenzívnymi bolesťami hlavy, často sprevádzanými nevoľnosťou a citlivosťou na svetlo a zvuk. Migréna sa môže značne líšiť frekvenciou, závažnosťou a príznakmi aury.

U ľudí s diagnózou roztrúsenej sklerózy (RS) sa migréna vyskytuje častejšie ako v bežnej populácii. Menej je známe o migréne pred nástupom RS, napríklad počas prodrómov RS. Medzi rizikové faktory RS i migrény patrí ženské pohlavie, európsky pôvod, fajčenie, nadváha, nedostatok vitamínu D a nepriaznivé zážitky z detstva, pričom existujú určité genetické prekrytia. Patobiologické mechanizmy RS môžu tiež prispievať k symptómom migrény. Prospektívna Nurses' Health Study zistila, že u osôb s migrénou je o 39 % zvýšené relatívne riziko rozvoja RS, čo naznačuje, že by migréna mohla byť rizikovým faktorom pre RS. Naopak iná štúdia (Horton, 2023) naznačila, že migréna v kontexte RS je skôr dôsledkom tohto ochorenia ako rizikovým faktorom. V poslednom desaťročí sa objavili dôkazy o prodromálnej fáze RS, ktorá sa prejavuje nešpecifickými príznakmi, ako sú depresia, nespavosť, bolesť a únava, až 5 – 10 rokov pred klasickými príznakmi RS. Migréna bola hlásená ako možný prodromálny príznak.

Cieľom tejto prospektívnej, na populácii založenej štúdie s dlhodobým sledovaním bolo preskúmať výskyt migrény a ďalších typov bolestí hlavy u žien, ktoré boli neskôr diagnostikované s RS, ale doteraz nemali žiadne klasické príznaky RS, a teda mohli byť v prodromálnej fáze. Hodnotila sa časová súvislosť medzi migrénou, inými bolesťami hlavy a nástupom príznakov RS, a to s využitím nórskej národnej kohorty MoBa (Norwegian Mother, Father, a Child), ktorá bola prepojená s nórskym registrom roztrúsenej sklerózy a biobankou a nórskym pacientskym registrom. 

Hlavným cieľom štúdie bolo posúdiť prevalenciu migrény a iných bolestí hlavy u žien počas tehotenstva, konkrétne v týždni 17 – 20. V sekundárnej analýze sa skúmalo, ako môže byť zvýšená prevalencia migrény a bolestí hlavy pred nástupom RS ovplyvnená skreslením pri sledovaní. Ženy s týmito symptómami majú väčšiu pravdepodobnosť, že budú vyšetrené neurológom a podrobia sa vyšetreniu magnetickou rezonanciou (MRI), čo môže viesť k častejšiemu diagnostikovaniu RS. Štúdia sa zamerala na vek pri nástupe symptómov RS, vek pri diagnóze a dobu od nástupu symptómov k diagnóze (diagnostické oneskorenie) u žien s migrénou, inými bolesťami hlavy a bez bolestí hlavy.

Štúdia zahŕňala 94 850 žien z kohorty MoBa s mediánom sledovania 13 rokov. Počas sledovania malo 270 žien prvé príznaky RS a následne boli diagnostikované. Dotazník o migréne a histórii bolestí hlavy vyplnilo 246 z nich a ich medián doby do nástupu príznakov RS bol 6 rokov a doby do diagnózy 8 rokov. Z 246 žien, ktoré neskôr vyvinuli RS, malo 116 žien nástup príznakov po 1 – 5 rokoch po zaradení do štúdie, 92 žien po 6 – 10 rokoch a 38 žien po 11 – 17 rokoch. Väčšina žien vyvinula RS s relabujúcim nástupom. Ženy, ktoré vyvinuli RS, boli mladšie, častejšie mali nadváhu pred tehotenstvom a častejšie mali históriu fajčenia v porovnaní so ženami, ktoré RS nevyvinuli. Ženy s menej ako 5 rokmi do nástupu príznakov RS mali vyšší výskyt aktuálnej depresie a úzkosti ako ženy bez RS, pričom výskyt predchádzajúcej depresie bol podobný. Celkovo 18 % žien, ktoré vyvinuli RS, malo niekedy migrénu, zatiaľ čo u žien bez RS to bolo 11 %. Hrubý pomer šancí (OR) bol 1,7 a 1,6 po úprave na vek, fajčenie, socioekonomický status a nadváhu. Táto súvislosť pretrvávala aj po dodatočnom zohľadnení predchádzajúcej depresie a aktuálnej depresie a/alebo úzkosti (OR 1,5). Riziko iných bolestí hlavy bolo podobné u žien, ktoré vyvinuli RS, v porovnaní so ženami, ktoré RS nevyvinuli (29 % vs. 27 %).

Výsledky sledovania doby do nástupu symptómov RS ukázali, že migréna bola hlásená u 18 % žien s menej ako 5 rokmi do nástupu symptómov RS a u 21 % žien s 6 – 10 rokmi do nástupu symptómov. U žien s viac ako 10 rokmi do nástupu symptómov RS nebolo zistené zvýšené riziko migrény. Pri použití času do nástupu symptómov RS ako kontinuálnej premennej sa pravdepodobnosť údaja o migréne zvyšovala o 12 % za každý rok blížiaci sa k nástupu symptómov RS.

V analýze sekundárnych ukazovateľov bolo zistené, že vek pri nástupe symptómov RS a diagnóze RS bol podobný u žien, ktoré vyvinuli RS a udávali migrénu, v porovnaní so ženami, ktoré vyvinuli RS, ale migrénu alebo iné bolesti hlavy neudávali. Čas od nástupu symptómov RS do diagnózy (diagnostické oneskorenie) bol 1,7 roka u žien s migrénou a 1,5 roka u žien s inými bolesťami hlavy a u žien, ktoré neudávali migrénu ani iné bolesti hlavy.

Zhrnutie hlavných zistení štúdie

V tejto národnej prospektívnej kohortovej štúdii sa zistilo, že ženy, ktoré neskôr vyvinuli RS, mali vyššiu pravdepodobnosť výskytu migrény až 10 rokov pred nástupom klasických symptómov RS, v porovnaní so ženami, ktoré počas sledovania RS nevyvinuli. Riziko migrény sa postupne zvyšovalo bližšie k nástupu symptómov RS, čo podporuje hypotézu, že migréna môže byť symptómom prodromálneho obdobia RS. Prodromy RS zahŕňali nešpecifické symptómy v období 5 – 10 rokov pred nástupom symptómov RS, pričom sa bližšie k nástupu zvyšuje záťaž zdravotnými problémami.

Použitie prospektívneho a na populácii založeného designu rozširuje predchádzajúce znalosti o časovom vzťahu medzi migrénou a RS. Niekoľko štúdií uvádza, že migréna predchádza nástupu alebo diagnóze RS v priemere o 7 – 8 rokov, ale tieto štúdie boli obmedzené malým počtom prípadov a retrospektívnymi dizajnmi. Prospektívna Nurses' Health Study zistila, že 19 % žien, ktoré neskôr vyvinuli RS, hlásilo migrénu pri základnom vyšetrení, čo je podobné výsledkom tejto štúdie, kde to bolo 18 %.

V štúdii boli tiež zohľadnené dôležité faktory, ako je fajčenie, nadváha a socioekonomický status, ktoré sú spojené ako so zvýšeným rizikom migrény, tak s rozvojom RS. To naznačuje, že migréna v prodromálnom období RS môže byť spojená s faktormi špecifickými pre RS. Neurozápal je kľúčovou súčasťou patofyziológie RS a hrá tiež dôležitú úlohu v migréne. Mechanizmy patobiológie RS pravdepodobne začínajú mnoho rokov pred prvým zjavným symptómom.

Súčasná depresia a úzkosť boli častejšie u žien s menej ako 5 rokmi do nástupu RS v porovnaní so ženami, ktoré RS nevyvinuli, zatiaľ čo história predchádzajúcej depresie bola podobná.

Riziko hlásenia nemigrenóznych bolestí hlavy sa pred nástupom RS nezvýšilo v porovnaní so ženami, ktoré RS nevyvinuli. Tenzný typ bolesti hlavy je najbežnejšou bolesťou hlavy v populácii, ale väčšina predchádzajúcich štúdií nenašla zvýšené riziko tenznej bolesti hlavy u jedincov s už diagnostikovanou RS.

Bolesť hlavy je najčastejším dôvodom pre odporúčanie pre vyšetrenie MRI u rádiologicky izolovaného syndrómu, čo môže viesť k skoršej diagnóze RS u ľudí s bolesťou hlavy v porovnaní s tými, ktorí bolesť hlavy nemajú. Avšak, skreslenie pri sledovaní nemalo na výsledky tejto štúdie vplyv: (1) nebol zistený žiadny rozdiel vo veku pri nástupe príznakov RS, veku pri diagnóze alebo v čase od nástupu príznakov do diagnózy RS medzi ženami s migrénou a bez nej, (2) riziko migrény bolo zvýšené už 10 rokov pred prvým príznakom RS, (3) nebola nájdená žiadna súvislosť medzi predklinickou RS a inými bolesťami hlavy, ktoré sú podobne ako migréna častou indikáciou pre vyšetrenie MRI.

Záver

Zvýšený výskyt migrény u žien v prodromálnej fáze RS naznačuje, že by lekári mali venovať osobitnú pozornosť pacientom s migrénou, ktorí vykazujú príznaky alebo majú zvýšené riziko RS, aby zabezpečili včasné stanovenie diagnózy a liečbu. Príznaky RS sa môžu prekrývať s prechodnými príznakmi spojenými s migrénou. Medzi bežné príznaky ako RS, tak migrény patria vizuálne poruchy, bolesť v orbitálnej oblasti, parestézia, závraty a únava. Ďalej niektoré štúdie uvádzajú zvýšený výskyt lézií bielej hmoty u ľudí s migrénou. Je dôležité, aby lekári potenciálne príznaky RS u týchto pacientov nepodceňovali. Včasná intervencia v prípade RS vedie k pomalšiemu postupu ochorenia a lepšej dlhodobej prognóze.

Referencie

Eid K, Torkildsen Ø, Aarseth J, et al. Migraine in the multiple sclerosis prodrome: a prospective nationwide cohort study in pregnant women. J Headache Pain 2024;25:225. https://doi.org/10.1186/s10194-024-01941-w