A J O V Y

Primárnym cieľom preventívnej antimigrénovej terapie je znižovať frekvenciu migrén, ich intenzitu a trvanie, zlepšiť odpoveď na liečbu akútnych atakov a celkovo znížiť disabilitu. Preukázalo sa, že niekoľko monoklonálnych protilátok, pôsobiacich na tzv. calcitonin gene-related peptide (CGRP), alebo na jeho receptor, významne znižuje frekvenciu migrén. Zníženie frekvencie migrén bolo hlavným kritériom, ktoré sa hodnotilo pri posudzovaní účinnosti monoklonálnych protilátok. Avšak okrem zníženia počtu migrenóznych dní a frekvencie atakov by kvalitná preventívna medikácia mala znižovať záťaž a trvanie zvyšných atakov migrény.

Cieľom tejto štúdie Ashiny a kol. bolo zistiť, či fremanezumab signifikantne znižuje tiež intenzitu (záťaž) a trvanie migrenóznych atakov. Táto post hoc analýza vychádzala z troch medzinárodných 12-týždňových multicentrických, randomizovaných, dvojito zaslepených a placebom kontrolovaných štúdií u pacientov s chronickou migrénou (štúdia HALO CM), epizodickou migrénou (štúdia HALO EM) a u ťažko liečiteľných pacientov, u ktorých zlyhali 2-4 predchádzajúce klasické preventívne lieky (štúdia FOCUS).

Vo všetkých troch štúdiách boli pacienti s chronickou alebo epizodickou migrénou randomizovaní v pomere 1 : 1 : 1 do skupín, kde im bol subkutánne podávaný fremanezumab kvartálne 675 mg alebo raz mesačne 675 mg, 225 mg a 225 mg, alebo každý mesiac dostávali placebo. Do analýzy bolo zahrnutých celkovo 2 823 pacientov.

Pred začatím liečby (baseline) bol priemerný mesačný počet dní s bolesťou hlavy strednej alebo silnej intenzity v skupine pacientov s kvartálne podávaným fremanezumabom, mesačne podávaným fremanezumabom a v placebovej skupine 13,2, 12,8 a 13,3 v štúdii HALO CM, 7,2, 6,8 a 6,9 v štúdii HALO EM a 12,4,12,7 a 12,8 v štúdii FOCUS. V porovnaní s východiskovým stavom (baseline) dosiahli pacienti v priebehu 12 týždňov štúdie významné percentuálne zníženie, zistené metódou najmenších štvorcov (least-squares mean, LSM) v počte dní za mesiac sprevádzaných bolesťou hlavy strednej alebo silnej intenzity: v štúdii HALO CM v skupine s kvartálnym podávaním fremanezumabu predstavovalo toto zníženie 34,5%, v skupine s mesačným podávaním fremanezumabu 36,2% vs. 19,6% pre placebo; v štúdii HALO EM v skupine s kvartálnym podávaním fremanezumabu 40,7%, v skupine s mesačným podávaním fremanezumabu 43,4% vs. 17,9% pre placebo a v štúdii FOCUS predstavovalo zníženie v skupine s kvartálnym podávaním fremanezumabu 36,5%, v skupine s mesačným podávaním fremanezumabu 38,6% vs. 3,5% pre placebo. Vo všetkých prípadoch bola p hodnota <0,001.

Na začiatku klinického sledovania (baseline) predstavoval priemerný počet hodín s bolesťou hlavy strednej alebo silnej intenzity za mesiac pri kvartálnym podávaní fremanezumabu, mesačnom podávaní fremanezumabu a v placebovej skupine 66,4, 68,0 a 68,5 v štúdii HALO CM, 33, 3, 31,7 a 31,6 v štúdii HALO EM a 59,2, 64,3 a 65,9 v štúdii FOCUS. Počas klinického sledovania bolo pozorované signifikantné zníženie v LSM v mesačnom počte hodín s bolesťou hlavy aspoň strednej intenzity: v štúdii HALO CM predstavovalo pri kvartálnom podávaní fremanezumabu 24,4, pri mesačnom podávaní fremanezumabu 26,4 vs. 14,1 pri podávaní placeba; v štúdii HALO EM predstavovalo u kvartálne podávaného fremanezumabu 14,5, u mesačne podávaného fremanezumabu 15,5 vs. 8,1 pri podávaní placeba a v štúdii FOCUS u kvartálne podávaného fremanezumabu 16,8, u mesačne podávaného fremanezumabu 18,3 vs. 2,3 pri podávaní placeba. Vo všetkých prípadoch bola p hodnota <0,001.

Táto analýza teda ukázala, že kvartálne alebo mesačne podávaný fremanezumab signifikantne znížil intenzitu (záťaž) a trvanie bolesti hlavy u pacientov s chronickou alebo epizodickou migrénou, vrátane pacientov s nedostatočnou odpoveďou na 2-4 predchádzajúce preventívne antimigrénové terapie. Fremanezumab tak spĺňa kritériá optimálnej antimigrénovej preventívnej medikácie.

Zdroj: Ashina M, Cohen JM, Gandhi SK, Du E., Reduction in the severity and duration of headache following fremanezumab treatment in patients with episodic and chronic migraine. Headache 2021;00:1–11. https://doi.org/10.1111/head.14127

as. MUDr. Rudolf Kotas, Ph.D.

Neurologická klinika LF UK a FN Plzeň