Aktuality
Ako zlepšiť adherenciu k profylaktickej liečbe migrény
„Bez dobrej adherencie nie sú dobré terapeutické výsledky,“ píšu autorky v úvode článku Psychologické aspekty adherencie profylaktickej medikácie u migrenikov – nástroje pre prax, ktorý bol uverejnený v časopise Neurologie pro praxi (Solen, 2020).
Mnoho klinických štúdií preukazuje, že u chronickej medikácie akéhokoľvek dlhodobého ochorenia po určitom čase dôjde k poklesu adherencie o desiatky percent, a to z mnohých rozličných dôvodov. Text je zameraný na praktické postrehy a rady, ako posilniť adherenciu k liečbe aj migrenikov, ktorých ochorenie má často aj psychosociálny rozmer, aj keď v súčasnosti sú už známe jeho konkrétne humorálne fyziologicko-patologické mechanizmy.
U niektorých skupín pacientov je dobré odporúčať zapojenie do pacientskeho programu,
avšak takého, ktorý je vedený či garantovaný odborníkmi. Podobne ako napríklad pre pacientov s roztrúsenou sklerózou, aj pre pacientov s chronickou migrénou je vhodný peer program (kontakt s vyškoleným pacientom, ktorý dokáže druhého pacienta previesť zložitým obdobím, nasmerovať ho na odbornú pomoc, alebo mu efektívnou formou odovzdať schopnosti, tipy, podnety, ktoré budú viesť ku zvýšeniu kvality života).
Účinné techniky pre komunikáciu lekár-pacient sú predovšetkým zrkadlenie (legitimizácia emócií, ktorú používame na to, aby sme uznali pacientovo právo na emócie, na prežívanie), parafrázu (vlastnými slovami zopakujeme to, čo hovorí pacient; preto, aby sme dali najavo záujem a to, že ho naozaj vnímame), kladenie otvorených (kontextových) otázok (pacient sám často nevie, na čo sa má spýtať, pomáhame zviditeľniť súvislosti ťažkostí) a metóda teach-back (overenie porozumenia, vďaka ktorému pacient aktívne zopakuje, čo si z rozhovoru a odporúčania odnáša),“ citujeme z článku, ktorý je pre praktických neurológov, liečiacich pacientov s migrénou, veľmi prínosný.
Zdroj: Černá Tomanová J, Banýrová P. Psychologické aspekty adherence profylaktické medikace u migreniků – nástroje pro praxi. Neurol. praxi 2020; 21(2):130-132