Poradňa
Pracovné vzťahy
Ako si môžem vybaviť príspevok na chránenú dielňu? Môžem si ju zriadiť so svojím chorým bratom?
Príspevok na zriadenie chránenej dielne sa vybavuje na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny. Chránená dielňa je pracovisko, ktoré spĺňa dve podmienky – sú v ňom zriadené aspoň dve pracovné miesta pre ľudí so zdravotným postihnutím a zdravotne postihnutí predstavujú aspoň polovicu z celkového počtu zamestnancov. Na poskytnutie príspevku na zriadenie chránenej dielne je ešte potrebné, aby zdravotne postihnutí zamestnanci boli predtým aspoň mesiac vedení v evidencii nezamestnaných. Chránené pracovisko je pracovné miesto jednej osoby so zdravotným postihnutím, napríklad aj pracovisko, na ktorom takýto človek prevádzkuje samostatnú zárobkovú činnosť. Chránené pracovisko môže byť zriadené aj v jeho domácnosti. Miesto v chránenej dielni alebo na chránenom pracovisku, na ktoré bol poskytnutý príspevok, musí existovať najmenej dva roky. Po vytvorení chránenej dielne, resp. pracoviska je možné požiadať úrad práce o príspevok na úhradu prevádzkových nákladov chránenej dielne alebo chráneného pracoviska a na úhradu nákladov na dopravu zamestnancov. Prevádzkovými nákladmi sú napr. nájomné, platby za energie, mzdy a odvody zamestnancov so zdravotným postihnutím.
Mám otázku ohľadom odchodného. Priznali mi plný invalidný dôchodok a odchádzam zo zamestnania. Môžem o odchodné požiadať?
Nárok na odchodné (§ 76a Zákonníka práce) vzniká zamestnancovi pri prvom skončení pracovného pomeru po vzniku nároku na starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je viac ako 70 %, ak požiada o poskytnutie uvedeného dôchodku pred skončením pracovného pomeru, alebo do desiatich pracovných dní po jeho skončení. Ak teda odchádzate do plného invalidného dôchodku po vzniku nároku na plný ID, ide o prvé skončenie pracovného pomeru (dosiaľ ste boli zamestnaná), a preto o odchodné zamestnávateľa určite požiadajte.
Manželovi chcú dať hodinovú výpoveď za to, že neprišiel dvakrát včas do práce. Majú na to právo?
Tzv. hodinová výpoveď je v pracovnom práve nazývaná „okamžité skončenie pracovného pomeru“. V súlade s ustanovením § 68 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce môže zamestnávateľ so zamestnancom okamžite skončiť pracovný pomer iba výnimočne, a to len v prípade, ak je zamestnanec právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin alebo ak závažne porušil pracovnú disciplínu. Hoci pojem „závažné porušenie pracovnej disciplíny“ Zákonník práce výslovne nedefinuje, z rozhodnutí súdov v Slovenskej republike je zrejmé, že zamestnávateľ by mal pri hodnotení, či došlo k porušeniu pracovnej disciplíny zamestnancom, a určovaní závažnosti porušenia prihliadať na osobu zamestnanca, na funkciu, ktorú zastáva, na jeho doterajší postoj k plneniu pracovných úloh, na čas a situáciu, v ktorej došlo k porušeniu pracovnej disciplíny, na mieru zavinenia zamestnanca, na spôsob a intenzitu porušenia konkrétnych povinností zamestnanca, na dôsledky porušenia pracovnej disciplíny pre zamestnávateľa, na to, či svojím konaním zamestnanec spôsobil škodu, a súčasne je potrebné vziať do úvahy aj konkrétne pomery u zamestnávateľa.
Ak zamestnávateľ tvrdí, že zamestnanec porušil pracovnú disciplínu, je povinný to preukázať. Zamestnávateľ, ktorý takto nepostupuje, sa vystavuje tomu, že upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny či ukončenie pracovného pomeru so zamestnancom bude súdom označené za neplatné so všetkými negatívnymi dôsledkami, ktoré z toho pre zamestnávateľa vyplývajú, vrátane povinnosti nahradiť zamestnancovi mzdu za obdobie, keď pre neplatné skončenie pracovného pomeru nemohol prácu vykonávať. Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ chce zamestnávateľ okamžite skončiť pracovný pomer so zamestnancom, mal by mať na to závažné dôvody. V prípade, ak s manželom naozaj okamžite skončia pracovný pomer, odporúčam Vám podať na súd žalobu o neplatnosť skončenia pracovného pomeru. S vypracovaním žaloby Vám rada bezplatne pomôžem. Je potrebné podať ju v lehote dvoch mesiacov, odkedy sa mal pracovný pomer skončiť, preto je vhodné reagovať čo najskôr.
Som pacientka, ŤZP, nepoberám invalidný dôchodok, zamestnávateľ ma prepustil. Konal v súlade so zákonom?
Ťažké zdravotné postihnutie samo osebe nepredstavuje ochranu pred prepustením. Určitú ochranu však poskytuje invalidita, resp. to, že je človek uznaný za invalidného rozhodnutím Sociálnej poisťovne. Podľa Zákonníka práce sa za zamestnanca so zdravotným postihnutím považuje zamestnanec, ktorý je uznaný za invalidného. Takýto invalidný človek, ak chce byť chránený, musí zamestnávateľa o invalidite informovať, t. j. predložiť mu rozhodnutie Sociálnej poisťovne o tom, že je invalidný. Takémuto zamestnancovi môže dať zamestnávateľ výpoveď iba za predpokladu, že tento súhlas udelil aj úrad práce, sociálnych vecí a rodiny. Ak takýto súhlas zamestnávateľ nemá, výpoveď je neplatná. Neplatí to však v prípade, ak ide o výpoveď zamestnancovi, ktorému s ohľadom na jeho vek vznikol nárok na starobný dôchodok, alebo v prípade, že výpoveď bola daná zamestnancovi preto, že sa zamestnávateľ premiestňuje, alebo pre závažné porušenie pracovnej disciplíny zamestnancom alebo pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny, ak bol zamestnanec na toto porušenie počas posledných 6 mesiacov upozornený, t. j. bolo mu uložené disciplinárne opatrenie. Konkrétne k Vašej otázke – ak nie ste invalidná, ale „iba“ osoba s ŤZP, zamestnávateľ Vás môže prepustiť rovnako ako akéhokoľvek iného zamestnanca. To však ešte neznamená, že Vás prepustil v súlade so zákonom. Ak zamestnávateľ dáva výpoveď akémukoľvek zamestnancovi (s ŤZP či bez neho), musí mať na to dôvod uvedený v Zákonníku práce a musí to urobiť spôsobom uvedeným v Zákonníku práce, t. j. výpoveď musí byť písomná a zamestnancovi doručená a musí v nej byť vymedzený dôvod, pre ktorý zamestnávateľ výpoveď dáva.
Od októbra 2013 som uznaná za invalidnú na 75 %. Po ukončení PN v júli 2014 som nastúpila do pôvodného zamestnania, kde pracujem doteraz. Znovu mám zdravotné problémy, tak chcem ukončiť pracovný pomer, ktorý trvá 19 rokov. Prosím o radu, ako správne pracovný pomer ukončiť, a zaujíma ma, na čo mám nárok od zamestnávateľa. Mám priložiť aj lekársky posudok? Ak áno, čo všetko má obsahovať?
Ak Vám Vaše zdravotné problémy bránia pokračovať v práci, mali by ste zamestnávateľovi predložiť lekársky posudok svojho ošetrujúceho lekára, kde je výslovne uvedené, že ste pre svoj zdravotný stav dlhodobo stratili spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu. Posudok Vám na základe Vašej žiadosti vystaví Váš ošetrujúci lekár; nejde o posudok posudkového lekára Sociálnej poisťovne, na základe ktorého ste boli uznaná za invalidnú. Keďže u zamestnávateľa viac pracovať nechcete (resp. nemôžete), optimálne bude, ak mu zároveň navrhnete ukončenie pracovného pomeru dohodou. Môžete mu napr. poslať doporučene list, kde napíšete, že podľa záverov priloženého lekárskeho posudku nie ste ďalej spôsobilá vykonávať doterajšiu prácu, a preto mu navrhujete ukončenie pracovného pomeru dohodou k určitému dátumu.
Je veľmi dôležité, aby bolo v tejto dohode výslovne uvedené, že pracovný pomer bol ukončený z dôvodu straty Vašej spôsobilosti vykonávať doterajšiu prácu v zmysle lekárskeho posudku. Iba tak budete mať nárok na odstupné. Keďže u zamestnávateľa pracujete 19 rokov, odstupné je štvornásobok priemerného mesačného zárobku. Ak Vám zamestnávateľ dá z tohto dôvodu (strata spôsobilosti vykonávať doterajšiu prácu kvôli zdravotnému stavu) výpoveď, máte nárok na odstupné za tri mesiace plus budete zamestnaná (teda budete dostávať mzdu, resp. jej náhradu) počas výpovednej doby. Dať výpoveď Vám neodporúčam, nakoľko by ste nemali nárok na odstupné.
O niekoľko dní to bude rok, čo som PN. Ako dlho ešte môžem byť PN? Akým spôsobom mám požiadať o predĺženie PN?
Predovšetkým je potrebné rozlišovať medzi práceneschopnosťou (PN), ktorej dĺžka nie je zákonom nijako obmedzená, a poberaním nemocenského, ktoré je obmedzené na 52 týždňov (rok). PN teda môžete byť tak dlho, ako to Váš ošetrujúci lekár považuje za vhodné, ale iba rok môžete poberať nemocenské zo Sociálnej poisťovne. Po uplynutí roka nemocenské poberať nemôžete, hoci by ste boli stále PN. O predĺženie PN sa nijako osobitne nežiada, PN ste dovtedy, kým Váš ošetrujúci lekár (výlučne všeobecný alebo gynekológ) Vašu PN neukončí. O ukončení PN nerozhoduje posudkový lekár.
Končím PN a zároveň chcem zo zdravotných dôvodov požiadať zamestnávateľa o preradenie na inú prácu. Mám nastúpiť na pôvodné miesto, alebo mám čakať na rozhodnutie zamestnávateľa, ako to bude so mzdou?
Ak ste podľa lekárskeho posudku stratili spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, nemôžete nastúpiť na doterajšie miesto. Mali by ste zamestnávateľa požiadať o preradenie na inú prácu a túto žiadosť doložiť lekárskym posudkom ošetrujúceho lekára, z ktorého jednoznačne vyplýva, že nie ste spôsobilý vykonávať prácu dohodnutú v pracovnej zmluve. Ak Vás zamestnávateľ nepreradí na vhodnú prácu, ste oprávnený odmietnuť ďalší výkon práce. Odmietnutie výkonu práce bude v takomto prípade prekážkou v práci na strane zamestnávateľa, za čo Vám ako zamestnancovi patrí náhrada mzdy vo výške priemerného zárobku.
Som zamestnaný, ale k lekárovi potrebujem chodiť oveľa častejšie ako sedemkrát do roka. Musí ma zamestnávateľ uvoľniť aj na viac ako sedem dní, keď mám také vážne zdravotné dôvody?
Bez ohľadu na diagnózu a zdravotný stav má zamestnanec právo čerpať platené voľno (pracovné voľno s náhradou mzdy) na návštevu zdravotníckeho zariadenia v rozsahu najviac siedmich dní v kalendárnom roku. Ak zamestnanec potrebuje ďalšie pracovné voľno, aby mohol navštíviť zdravotnícke zariadenie, zamestnávateľ je povinný mu toto pracovné voľno poskytnúť, ale už bez náhrady mzdy (neplatené voľno).
Manžel je vážne chorý, každý deň ho vozíme k lekárovi. Viem, že si na neho ako manželka môžem vybrať sedem dní plateného voľna. Môže si však takéto platené voľno vybrať aj syn? Snažíme sa to pokryť, ako sa len dá.
Zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi platené pracovné voľno (voľno s náhradou mzdy) na sprevádzanie rodinného príslušníka do zdravotníckeho zariadenia na vyšetrenie alebo ošetrenie v rozsahu najviac siedmich dní v kalendárnom roku. Pri osemhodinovom pracovnom čase (40 hodín týždenne) je to 56 hodín ročne. Do nevyhnutne potrebného času sa započítava nielen samotné vyšetrenie a ošetrenie (a čakanie naň), ale aj cesta do a zo zdravotníckeho zariadenia. Ak zamestnanec potrebuje ďalšie pracovné voľno, aby mohol sprevádzať rodinného príslušníka, zamestnávateľ mu ho môže (a nemusí) poskytnúť, ale už ako neplatené voľno (bez náhrady mzdy).
Sprevádzať je možné manžela, dieťa (vlastné alebo zverené do starostlivosti súdom), rodiča, súrodenca, manžela súrodenca, rodiča manžela, súrodenca manžela, prarodiča, prarodiča manžela, vnuka a osobu, ktorá žije so zamestnancom v spoločnej domácnosti. Zamestnávateľ nesmie od zamestnanca požadovať informácie o jeho rodinných pomeroch, preto si ani nemôže overovať, či sprevádzaná osoba skutočne je príbuzným zamestnanca (napríklad pri rozdielnych priezviskách). Stačí, ak zamestnanec predloží potvrdenie zo zdravotníckeho zariadenia, že sprevádzal príbuzného. Tieto pravidlá sa vzťahujú iba na pracovný pomer uzatvorený na základe pracovnej zmluvy. Nárok na poskytnutie pracovného voľna z dôvodu sprevádzania rodinného príslušníka nemajú ľudia pracujúci na dohodu ani samostatne zárobkovo činné osoby.